Život Prešova
online
online
A.SRHOLEC: Za desať rokov v Jáchymove som ani raz nepožiadal o prepustenie
23.05.2012 Bratislava
Bratislava 23. mája (TASR) - Kňaz a predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Anton Srholec strávil v uránových baniach v Jáchymove ako väzeň desať rokov a za celý čas ani raz nepožiadal o podmienečné prepustenie. "Lebo som vedel, že chcú zlomiť človeka, aby vstúpil do ich služieb. Odkrútil som si desať rokov za ťažkých podmienok aj ako mladý, aj ako veriaci, aj ako slovenský človek," povedal na dnešnom stretnutí bývalých jáchymovských politických väzňov po viac ako polstoročí Srholec.
"Som predsedom KPVS a my v rámci uchovávania spomienok organizujeme rôzne podujatia. Toto je stretnutie ešte žijúcich svedkov perzekúcií komunizmu," povedal Srholec. "Sme už ako takí archeológovia, ktorí zachraňujú to, čo sa stráca ako vlaňajšie snehy. Chceme, aby tu táto pamäť ostala ako memento a výzva. Keď si nebudeme vážiť demokraciu, tak je nebezpečie, že zasa príde nejaký radikálny fanatizmus a ponúkne ľahké a pohodlné riešenie všetkých ľudských problémov. A znova nastane utrpenie, ľudia budú ponižovaní a potečie krv," povedal Srholec. Dodal, že jáchymovské bane boli poslednými koncentračnými tábormi v Európe, väčšina stôp po nich však bola zahladená už koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Dokonca existujú ľudia, ktorí sú schopná tvrdiť, že nič také nikdy neexistovalo.
"Tak, ako existuje osvienčimská lož, existuje aj jáchymovská lož," pripomenul. Tá má podľa neho hlboké korene. Dokonca bývalý československý ambasádor v Izraeli, Eduard Goldstücker, ktorý ešte v roku 1950 verejne vyhlasoval, že tábory v Jáchymove neexistujú, v nich nakoniec sám skončil.
"Záchod tam bola len taká jama a nad ňou dve fošne a na nich sme sedeli ako holuby. Tam Goldstückera zmlátili, lebo v OSN tvrdil, že žiadne koncentračné tábory nie sú. Tak ho tam zmlátili, potom ho odviezli. Videl som ho dobitého," spomína Srholec. Goldstückera nakoniec po štyroch rokoch v lágroch, ktorých existenciu predtým popieral, prepustili.
V Jáchymove skončil aj jeden zo Srholcových bývalých bacharov. "Ja som sa nevedel pomstiť, len som sa ho opýtal, či si ma pamätá. Pamätal," dodal Srholec.
Bývali väzni spomínajú na Jáchymov, ako na zariadenie, v ktorom ľudské životy slúžili na produkciu uránovej rudy pre potreby sovietskeho vojensko-priemyselného komplexu. "Bola to jedna sadistická myšlienka," povedal na stretnutí Juraj Anoškin. Je nositeľom šľachtického titulu, do lágru ho zavreli, keď mal 23 rokov. Hovorí, že akú - takú dávku jedla dostal len ten, kto splnil normu na viac ako sto percent. Lenže v takom prípade drel v nebezpečných podmienkach a riziko choroby z ožiarenia rástlo. "Nedodržiavali sa ani základné bezpečnostné predpisy. Napríklad razené chodby sa nedrevili," povedal Anoškin s tým, že ochrana pred rádioaktivitou nebola žiadna.
"Ľudia robili na dvesto percent a stále to bolo málo," doplnil ho Jaroslav Fabok, ktorého prvotnou kvalifikáciou na väzenie bolo členstvo v Demokratickej strane, kde robil okresného tajomníka. Ako odbojára ho najprv zavreli do väzenia spolu s bývalými banderovcami a neskôr previezli do Jáchymova. Podobne ako Srholec, aj on tam stretol bývalého triedneho nepriateľa, komunistu Ladislava Holdoša. "Pozerám, že na dvore niekoho bijú. A to bol Laco Holdoš, ja som ho poznal," spomína. Holdoš bol presvedčený ľavičiar, bojoval v Španielsku a neskôr v odboji. Potom sa angažoval v politike. "Hovoril, že s odhalenou hruďou bude bojovať proti buržoázii," spomína Fabok s úsmevom. Neskôr vo väzení si podľa neho Holdoš v mnohom priznal chyby a sľúbil, že pod odchode na slobodu sa už bude politike vyhýbať, čo aj dodržal.
"Som predsedom KPVS a my v rámci uchovávania spomienok organizujeme rôzne podujatia. Toto je stretnutie ešte žijúcich svedkov perzekúcií komunizmu," povedal Srholec. "Sme už ako takí archeológovia, ktorí zachraňujú to, čo sa stráca ako vlaňajšie snehy. Chceme, aby tu táto pamäť ostala ako memento a výzva. Keď si nebudeme vážiť demokraciu, tak je nebezpečie, že zasa príde nejaký radikálny fanatizmus a ponúkne ľahké a pohodlné riešenie všetkých ľudských problémov. A znova nastane utrpenie, ľudia budú ponižovaní a potečie krv," povedal Srholec. Dodal, že jáchymovské bane boli poslednými koncentračnými tábormi v Európe, väčšina stôp po nich však bola zahladená už koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Dokonca existujú ľudia, ktorí sú schopná tvrdiť, že nič také nikdy neexistovalo.
"Tak, ako existuje osvienčimská lož, existuje aj jáchymovská lož," pripomenul. Tá má podľa neho hlboké korene. Dokonca bývalý československý ambasádor v Izraeli, Eduard Goldstücker, ktorý ešte v roku 1950 verejne vyhlasoval, že tábory v Jáchymove neexistujú, v nich nakoniec sám skončil.
"Záchod tam bola len taká jama a nad ňou dve fošne a na nich sme sedeli ako holuby. Tam Goldstückera zmlátili, lebo v OSN tvrdil, že žiadne koncentračné tábory nie sú. Tak ho tam zmlátili, potom ho odviezli. Videl som ho dobitého," spomína Srholec. Goldstückera nakoniec po štyroch rokoch v lágroch, ktorých existenciu predtým popieral, prepustili.
V Jáchymove skončil aj jeden zo Srholcových bývalých bacharov. "Ja som sa nevedel pomstiť, len som sa ho opýtal, či si ma pamätá. Pamätal," dodal Srholec.
Bývali väzni spomínajú na Jáchymov, ako na zariadenie, v ktorom ľudské životy slúžili na produkciu uránovej rudy pre potreby sovietskeho vojensko-priemyselného komplexu. "Bola to jedna sadistická myšlienka," povedal na stretnutí Juraj Anoškin. Je nositeľom šľachtického titulu, do lágru ho zavreli, keď mal 23 rokov. Hovorí, že akú - takú dávku jedla dostal len ten, kto splnil normu na viac ako sto percent. Lenže v takom prípade drel v nebezpečných podmienkach a riziko choroby z ožiarenia rástlo. "Nedodržiavali sa ani základné bezpečnostné predpisy. Napríklad razené chodby sa nedrevili," povedal Anoškin s tým, že ochrana pred rádioaktivitou nebola žiadna.
"Ľudia robili na dvesto percent a stále to bolo málo," doplnil ho Jaroslav Fabok, ktorého prvotnou kvalifikáciou na väzenie bolo členstvo v Demokratickej strane, kde robil okresného tajomníka. Ako odbojára ho najprv zavreli do väzenia spolu s bývalými banderovcami a neskôr previezli do Jáchymova. Podobne ako Srholec, aj on tam stretol bývalého triedneho nepriateľa, komunistu Ladislava Holdoša. "Pozerám, že na dvore niekoho bijú. A to bol Laco Holdoš, ja som ho poznal," spomína. Holdoš bol presvedčený ľavičiar, bojoval v Španielsku a neskôr v odboji. Potom sa angažoval v politike. "Hovoril, že s odhalenou hruďou bude bojovať proti buržoázii," spomína Fabok s úsmevom. Neskôr vo väzení si podľa neho Holdoš v mnohom priznal chyby a sľúbil, že pod odchode na slobodu sa už bude politike vyhýbať, čo aj dodržal.
0
www.ZIVOTPO.sk
